Ak zamestnávateľ podradí zákonný výpovedný dôvod pod nesprávne ustanovenie Zákonníka práce, nespôsobuje to neplatnosť výpovede

I. V danom prípade žalovaný v predmetnej výpovedi označil výpovedný dôvod jednak uvedením konkrétneho ustanovenia Zákonníka práce a zároveň skutkovo vymedzil výpovedný dôvod popísaním okolností, na základe ktorých dal zamestnankyni (žalobkyni) výpoveď. Odvolací súd má za to, že v predmetnej výpovedi žalovaný ako zamestnávateľ síce označil ustanovenie Zákonníka práce, avšak neuviedol žiadne skutkové okolnosti, ktoré by bolo možné subsumovať pod výpovedný dôvod upravený v tomto ustanovení, a preto by výpoveď podľa tohto výpovedného dôvodu nemohla byť platná (tak ako správne uzavrel súd prvej inštancie).

II. Zároveň však žalovaný vo výpovedi výpovedný dôvod skutkovo vymedzil tak, že popísané skutkové okolnosti výpovedného dôvodu vo svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami a je zrejmé, aké sú skutočné príčiny výpovede.

III. To, že zamestnávateľ uviedol vo výpovedi nesprávnu právnu kvalifikáciu, keď vo výpovedi popísané konkrétne skutkové okolnosti podradil pod ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce, nespôsobuje samo o sebe nejednoznačnosť skutkových dôvodov tak, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Naopak, podľa odvolacieho súdu žalovaný výpovedný dôvod konkretizoval uvedením skutočností, v ktorých videl realizáciu zákonného dôvodu výpovede tak, že je nepochybné, z ktorého dôvodu sa výpoveď dáva. V zmysle vyššie uvedených úvah odvolací súd má za to, že skutkové okolnosti uvedené vo výpovedi napĺňajú výpovedný dôvod podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce (t. j., že zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce), preto pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil platne na základe tohto výpovedného dôvodu.