Ak z výroku v rozpore s odôvodnením vyplýva, že súd zamietol nárok na úrok z omeškania, nemožno žiadať o nápravu návrhom na vydanie dopĺňacieho rozsudku, iba odvolaním
I. Pokiaľ súd prvej inštancie verejne vyhlásil rozsudok, v ktorom žalobe čiastočne vyhovel s tým, že v prevyšujúcej časti (okrem tej, ktorej žalobe vyhovel) žalobu zamietol, tento výrok ho zaväzuje.
II. Je síce pravdou, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje omeškanie žalovaného od 13.8.2017, ako aj nárok žalobcu požadovať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, ale rozhodujúcim je tak, ako to uviedol vyššie, výrok vyhláseného rozsudku.
III. Pokiaľ súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobca má za to, že tak rozhodol v časti uplatnenia úroku z omeškania nesprávne, mal možnosť podať riadny opravný prostriedok, nie však návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku. Dopĺňací rozsudok by bol opodstatnený iba v prípade, ak by druhou výrokovou časťou súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania presahujúcich 8 % ročne, avšak nerozhodol by o úroku z omeškania do tejto výšky. Za použitia akéhokoľvek výkladu (jazykový, gramatický, teleologický) je možné bezpochyby konštatovať, že pokiaľ súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, znamená to, že túto žalobu zamietol ohľadom všetkých ostatných nárokov, než tých, ktoré boli žalobcovi výrokom priznané.