Ak súd nevie určiť, za ktorý z viacerých uplatnených nárokov nebol uhradený súdny poplatok, nemôže zastaviť celé konanie; má vyzvať žalobcu, o ktorom z nich má konať
Z odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka i sudkyne jednoznačne vyplýva, že výzvou bola sťažovateľke ustanovená povinnosť v určenej lehote zaplatiť súdny poplatok za druhý ňou uplatnený nárok. Z tohto dôvodu ústavný súd považuje ad absurdum, že okresný súd zastavil celé konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. Takýto postup okresného súdu považuje ústavný súd opätovne za ústavne neudržateľný, keďže v zmysle zákona o súdnych poplatkoch boli splnené podmienky nanajvýš na čiastočné zastavenie konania. Presvedčenie sudkyne, že právnym následkom nezaplatenia súdneho poplatku v prípade niektorého z uplatnených žalobných nárokov je zastavenie celého konania, popiera akúkoľvek elementárnu logiku. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že súd sám nemôže vykonať voľbu, o ktorom z viacerých nárokov žalobcu by mal konať, ak by nebol zaplatený súdny poplatok za každý z nich. V takomto prípade však súdu nič nebráni, aby vyzval žalobcu na oznámenie, o ktorom nároku/nárokoch má ďalej konať vo veci samej.