Ak súd konanie zastaví po uložení povinnosti doručenia správneho rozhodnutia žalobcovi, má žalobca právo na náhradu trov
I. Sťažovateľ správne poukazuje na to, že k zastaveniu konania došlo po právoplatnosti uznesenia krajského súdu, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť v stanovenej lehote doručiť sťažovateľovi predmetné administratívne rozhodnutie. Nariadením tohto doručenia správny súd prakticky vyhovel správnej žalobe, keď sa stotožnil s argumentáciou sťažovateľa, že postup žalovaného pri oznamovaní úkonov a rozhodnutí v administratívnom konaní verejnou vyhláškou bol nesprávny a konštatoval, že sťažovateľ bol v stavebnom konaní ako jeho účastník opomenutý, keďže mu podľa práva postavenie účastníka tohto konania patrilo. Správny súd teda svojim postupom uznal správnu žalobu opomenutého účastníka za dôvodnú.
II. Keďže k faktickému úspechu sťažovateľa v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka viedol podľa názoru krajského súdu nesprávny postup žalovaného v stavebnom konaní, možno konštatovať, že uloženie povinnosti žalovanému doručiť administratívne rozhodnutie sťažovateľovi je práve tou právnou skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie podľa § 179 ods. 4 S. s. p. zastavené. Zavinenie zastavenia konania preto z procesného hľadiska je potrebné pričítať žalovanému, ktorý je z tohto dôvodu povinný nahradiť trovy konania o dôvodne podanej správnej žalobe.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies