Ak strana určitú skutočnosť včas netvrdí, nemôže byť tento nedostatok zhojený tým, že skutočnosť vyplýva z vykonaného dôkazného prostriedku
I. V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú podkladom pre určenie predmetu dokazovania. Podľa dovolacieho súdu v tejto súvislosti ale neprichádza do úvahy, aby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové tvrdenia strán konania. Procesná aktivita a zodpovednosť strán konania by tým bola popretá a prenesená na súd.
II. Preto ak v podanom dovolaní žalobkyňa namietala, že skutočnosť, že ide o refinančný úver nemohla byť neprípustnou novotou v odvolacom konaní (§ 366 CSP), pretože nepochybne vyplývala z obsahu článku 2.3 zmluvy o úvere, ktorá bola v konaní pred súdom prvej inštancie vykonaná ako listinný dôkaz, dovolací súd tento argument nepovažuje za správny.
III. Pokiaľ žalobkyňa uvedenú skutočnosť, že ide tzv. o refinančný úver včas netvrdila, potom ani vykonaným dokazovaním súčasťou, ktorého bol o. i. dôkaz listinou - zmluva o úvere (§ 204 CSP), nemohlo dôjsť k preukázaniu uvedenej skutočnosti, pretože ani nebola predmetom dokazovania.