Ak sa žalobca podávajúci analogické žaloby opakovane spolieha na to, že ho súd vyzve k odstráneniu ich vád, ide o zjavné zneužitie práva

I. Podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené ust. § 127 CSP. Ak ide o podanie vo veci samej - žalobu, musí tiež spĺňať náležitosti žaloby, tak ako sú stanovené v § 132 CSP. Jednou z týchto náležitostí je aj zrozumiteľné a určité opísanie okolností, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Ak žaloba uvedené náležitosti nemá, je povinnosťou súdu vyzvať žalobcu postupom v zmysle ust. § 129 CSP na odstránenie vád žaloby, a to uznesením, v ktorom uvedie, v čom je podanie neúplné, nezrozumiteľné alebo neurčité, akým nedostatkom trpí s poučením o tom, ako je potrebné opravu alebo doplnenie urobiť s určením lehoty na odstránenie vád podania a napokon s poučením o tom, že podanie bude odmietnuté, ak nebude včas opravené alebo doplnené.

II. Žalobca je obchodná spoločnosť podnikajúca na celom území Slovenskej republiky. Disponuje profesionálnymi skúsenosťami a tímom profesionálnych zamestnancov. Je všeobecne známe, že žalobca opakovane podáva žaloby na tom istom skutkovom a právnom základe, resp. podobnom skutkovom a právnom základe na všetkých súdoch v Slovenskej republike. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu tým, že dostatočne skutkovo nevymedzuje uplatnený nárok, hoci pre veľký počet konaní, ktoré už prebehlo, si musí byť vedomý vadnosti žaloby, sa vyhýba uvedeniu rozhodujúcich skutočností, ktoré by mohol súd preskúmať z hľadiska ochrany spotrebiteľa v rámci kontroly prijateľnosti zmluvných podmienok. Keďže vo všetkých spomínaných prípadoch žalobcu v obdobných veciach ide o spotrebiteľské spory, spolieha sa, že súdy prvej inštancie vydajú vo veciach platobné rozkazy, ktoré nadobudnú právoplatnosť a žalobcovi tak bude priznaná pohľadávka aj napriek tomu, že nevynaložil potrebné úsilie na podanie riadnej žaloby a zároveň aj zamlčal skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť uplatnený nárok. Pokiaľ aj nie je vydaný platobný rozkaz, žalobca napriek tomu, že si je vedomý vadnosti svojej žaloby, vyčkáva, čo urobí súd prvej inštancie a až v prípade vydania pre neho nepriaznivého rozhodnutia poukazuje na vadnosť žaloby, ktorá mu je už dávno známa, a používa ju ako svoju obranu v rámci odvolacieho konania. Takýto postup žalobcu považuje odvolací súd za zjavné zneužitie práva na súdnu ochranu, čo je v rozpore s princípmi slušnosti v práve a nemôže požívať právnu ochranu. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov, hoc aj konštatuje vadnosť žaloby z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení, považuje túto odvolaciu námietku za zneužitie práva zo strany žalobcu, z ktorého dôvodu nemôže súd priznať žalobcovi právnu ochranu.