Ak sa nevyžaduje zastúpenie advokátom, nie je súd povinný overovať ani poučovať stranu o tom, že ňou zvolený zástupca nie je advokát

I. Ak dovolateľka svojou námietkou mienila naznačiť, že súdy sú ex offo povinné skúmať v každom prípade zápis osoby zástupcu strany v zozname advokátov bez ohľadu na to, či ide o vec, v ktorej nie/je zastúpenie advokátom obligatórne, dovolací súd uvádza, že takýto imperatívny príkaz z právnej úpravy § 89 CSP nevyplýva. Logickým výkladom ustanovenia § 89 ods. 2 CSP má dovolací súd za to, že stranou zvolený zástupca, ktorý nie je advokát, je „overovaný“ súdom a uznesením nepripustený, len ak zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach. Pričom z obsahu spisu nevyplýva, a ani dovolateľka v priebehu konania na súdoch nižšej inštancie nenamietala, ani nepreukázala, že splnomocnená zástupkyňa javila známky nespôsobilosti ju zastupovať a ani, že splnomocnená zástupkyňa vystupuje vo viacerých konaniach.

II. Možnosť zvoliť si zástupcu je vecou strany konania, ktorá v prípade, ak si zvolí zástupcu, ktorý nie je advokátom (či už vedome alebo nie), za túto voľbu nesie následky v podobe (eventuálne) neodborného zastúpenia, ktoré následky zároveň nemôže strana konania v závislosti od kvality poskytnutého zastúpenia a úspechu v spore preklápať ako vadu nesprávneho procesného postupu na súd, ktorý si mal overiť odbornosť splnomocneného zástupcu, pretože možnosť voľby právneho zástupcu poskytuje právna úprava strane konania, nie súdu.