Ak rozhodnutie odráža predžalobnú ponuku ohľadom vyporiadania BSM čo do rozdelenia jeho častí, ale výška výplaty je o niečo nižšia, ide o dôvod pre nepriznanie náhrady trov

I. Faktom je, že spoločný majetok naozaj v rozsahu definovanom v žalobe bol aj vyporiadaný spôsobom, ktorý navrhovala žalobkyňa, až na výšku výplaty, ktorú požadovala (46.500,- eur - teda vyššiu, ako jej bola priznaná vo výške 40.500,- eur - teda nižšia), čo rozhodne nemožno považovať za zanedbateľný rozdiel, v ktorom aj má jasný pôvod dôvod nevyporiadania BSM dohodou pred podaním žaloby (v navrhovanej dohode na mimosúdne rozhodnutie dokonca formulovala nárok na výplatu vo výške 47.000,- eur). Žalovaný totiž po podaní žaloby (a nie je dôkaz o tom, že opačný postoj by mal pred jej podaním) nespochybňoval okruh vecí a práv patriacich do BSM, či spôsob ich vyporiadania navrhovaný žalobkyňou, nesúhlasil len s hodnotou vyporiadavaného podielu, ktorý vo výsledku bol medzi stranami doriešený síce dohodou až v priebehu súdneho konania, avšak nie v rozsahu navrhovanom žalobkyňou, ale v nezanedbateľne nižšej výške. Už len s prihliadnutím na túto skutočnosť, pri posudzovaní úspechu je potrebné si uvedomiť, že v prípade konania o vyporiadanie BSM ide o tzv. iudicium duplex, kde má vo svojej podstate každý účastník postavenie tak žalobcu, ako aj žalovaného, preto právo na odmietnutie navrhovanej výšky výplaty a následné rokovanie o nej, nemôže byť odopreté ani žalovanej strane (tiež v predprocesnom štádiu) a pokiaľ naviac vo výsledku dohoda o nej (tiež rozhodnutie súdu) nekopírovala požiadavku žalobkyne, ako tomu bolo tiež v posudzovanej veci, nemožno udržateľne konštatovať plný úspech na strane žalobkyne v spore, keď naviac od počiatku okruh, ani spôsob vyporiadania, žalovaný nenamietal.

II. Vo výsledku v kumulácii s ostatnými uvádzanými okolnosťami, odvolací súd zastáva názor, že tieto nemožno interpretovať ako plný úspech žalobkyne v spore, ale ako čiastočný úspech oboch strán, pri spravodlivom usporiadaní vzťahov medzi nimi v otázke náhrady trov konania aplikáciou § 255 ods. 2 CSP a jej premietnutím do rozhodnutia o tejto otázke tak, že žiadna zo strán na náhradu trov konania nemá právo.