Ak platobný rozkaz nebol vydaný vyšším súdnym úradníkom, ale sudcom, ide o dôvod pre zrušenie výroku o výške náhrady trov
I. Vychádzajúc z názoru, že podľa § 265 ods. 1, veta druhá CSP výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie a podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhoduje súdny úradník (ide o kogentné ustanovenie - nepripúšťa výnimky), platobné rozkazy by mali byť vydávané pod menom vyššieho súdneho úradníka a proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze by mala byť samostatným opravným prostriedkom sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP), keď aj podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie platobného rozkazu. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (sudca), pričom ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne, a ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom sudcu. V posudzovanom prípade platobný rozkaz vydal sudca, platobným rozkazom tak z hľadiska trov rozhodol o nároku na náhradu trov konania ale aj o výške trov. Vychádzajúc z ust. § 357 písm. m) CSP odvolanie je prípustné len do časti výroku „o nároku“ na náhradu trov konania, nie aj proti výške. Žalobca sa odvolal proti „výške trov“. Právny názor, že jeho odvolanie prejedná odvolací súd, nekorešponduje s právnou úpravou o práve strany sporu podať odvolanie, ktoré je prípustné len proti uzneseniu okresného súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania a nie voči ich výške.
II. Odvolací súd nemôže rozhodovať o výške trov, musel by odvolanie žalobcu odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP, avšak v dôsledku nesprávneho procesného postupu bolo odňaté právo žalobcovi na zákonnom predpokladaný procesný postup, ktorý obsahuje v sebe prvok kontroly rozhodnutia – možnosť podať sťažnosť.