Ak kasačný súd rozhodne o trovách kasačného konania, aj keď rozhodnutie zruší a vráti ho na ďalšie konanie, ide o porušenie práva na zákonného sudcu
I. Z prezentovaných sťažnostných námietok ústavný súd považuje za najpodstatnejšiu tú, že kasačný súd nebol oprávnený rozhodovať o nároku na náhradu trov kasačného konania, teda postupoval v rozpore s § 467 ods. 3 SSP, čím podľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy - práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi.
II. Ústavný súd považuje námietku sťažovateľa, že najvyšší správny súd postupoval v rozpore s § 467 ods. 3 SSP, keď rozhodol o nároku na náhradu trov kasačného konania, za opodstatnenú. V právnej veci sťažovateľa ide o prípad svojvoľnej aplikácie normy jednoduchého práva, pričom kasačný súd sa pri aplikácii právneho predpisu natoľko odchýlil od jeho ustanovení, že zásadne poprel jeho účel a význam, v dôsledku čoho je IV. výrok napadnutého rozsudku ústavne neakceptovateľný, neudržateľný a zároveň je príčinou vyslovenia záveru o jeho arbitrárnosti.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies