Ak je zrušené rozhodnutie ukladajúce povinnosť k náhrade trov, musia sa zaplatené trovy vydať ako bezdôvodné obohatenie

Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká najskôr na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má konštitutívnu povahu. Rozhodnutie o trovách konania (nárok na náhradu trov konania) je totiž ako procesný nárok spravidla závislý na rozhodnutí vo veci samej. V tomto prípade platí, že ak nenadobudne rozhodnutie vo veci samej právoplatnosť, nemožno hovoriť ani o vzniku práva na náhradu trov konania. Preto pohľadávka z titulu práva na náhradu trov konania pred súdom spravidla vzniká (na rozdiel od hlavného záväzku, ktorý bol predmetom súdneho konania) po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po relevantnom vyhodnotení vyššie uvedených skutočností možno dospieť k jednoznačnému záveru, že nakoľko nárok na náhradu trov konania vychádza z procesného práva - a teda právny dôvod plnenia v danom prípade nespočíva v hmotnom práve - zrušením rozsudku krajského súdu zanikol právny dôvod na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, lebo ďalej neexistoval právoplatný rozsudok ukladajúci povinnosť na náhradu trov konania. Odvolací súd na uvedenom základe v názorovej zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ bolo rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania zrušené, právny dôvod plnenia, ktorý pôvodne existoval, dodatočne odpadol a ten, kto trovy konania zaplatil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia; nová pohľadávka na náhradu trov konania vznikne až na základe ďalšieho právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie končí.