Ak je voči žalovanému uplatnený nárok na základe tvrdení uvedených aj v inej žalobe, musí zo žaloby vyplývať, že prečo nie je daná prekážka litispendencie či veci rozhodnutej

I. Nie je úlohou súdu vyhľadávať v žalobe, v skutkových tvrdeniach v žalobe a v prílohách k žalobe také skutkové okolnosti, ktoré samotný žalobca v žalobe neuviedol a nahrádzať zo strany súdu absenciu skutkových tvrdení žalobcu. Nie je úlohou súdu ani domnievať sa, čo zrejme žalobca mienil opisom rozhodujúcich skutočností uviesť, pričom v zmysle § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy.

II. Ak žalobca podá viacero žalôb voči totožnému žalovanému, pričom žalobné petity sú totožné, potom je na žalobcovi aby skutkovými okolnosťami v neskorších žalobách dostatočne odlíšil nárok v nich uplatnený a uviedol také skutkové okolnosti, ktoré umožňujú prijať jednoznačný záver o odlíšiteľnosti nárokov uplatnených žalobcom v neskorších žalobách od nároku uplatneného v skoršej, resp. prvej podanej žalobe.

III. Žalobcom uvedené skutkové tvrdenie, že sa jedná o ďalšiu inú sumu ako tú, ktorá bola uplatnená v skôr začatom konaní (čo z neskôr podanej žaloby nevyplýva), pričom prostriedkom procesného útoku je aj skutkové tvrdenie podľa § 149 CSP, nie je možné považovať ani za novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, pretože žalobcovi nič nebránilo už v žalobe, ktorá je predmetom tohto konania, jednoznačne skutkovými okolnosťami odlíšiť ním uplatnený nárok v neskoršej žalobe od skôr uplatneného nároku.