Ak je konanie v súvislosti s porušením práv spotrebiteľa zastavené po späťvzatí (časti) žaloby podnikateľom, nemožno spotrebiteľovi priznať primerané zadosťučinenie

I. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd aplikoval a interpretoval na vec vzťahujúce sa ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa spôsobom, ktorý nie je arbitrárny. Pre vyvodenie svojho záveru o zamietnutí žaloby odvolateľky vychádzal z hypotézy právnej normy, ktorá ráta s úspešnosťou spotrebiteľky v spore, v ktorom ide o porušenie spotrebiteľských práv. Ide o zákonom stanovený predpoklad pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, ktorý však vo veci odvolateľky splnený nebol.

II. Okresný súd nemal dôvod podrobiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere súdnemu prieskumu z hľadiska bezúročnosti a bezpoplatkovosti, pretože žalovaná (v uvedenom konaní v postavení žalobkyne) vzala žalobu v časti úrokov z úveru ako aj poplatkov v celkovej výške 418 eur späť (čo nemožno hodnotiť ako jej účelové konanie, ale ako jej procesné právo, ktoré vyplýva z C.s.p.) a súd prvej inštancie konanie v uvedenej časti zastavil, preto o uvedenom žalobnom nároku žalovanej (v uvedenom konaní v postavení žalobkyne) z hľadiska hmotnoprávneho meritórne rozhodnuté nebolo.

III. Vzhľadom k vyššie uvedenému treba konštatovať, že odvolateľka nemala úspech v spore, tzn., že na súde prvej inštancie ako spotrebiteľka úspešne neuplatňovala porušenie práva, resp. povinnosti ustanovenej ZoOS a osobitnými predpismi) z ktorého malo vyplývať porušenie jej spotrebiteľských práv, čo vylučuje úspech pokiaľ ide o nadväzujúci nárok na primerané finančné zadosťučinenie v tomto spore z titulu porušenia jej spotrebiteľských práv v konaní sp. zn.7Csp/3/2016. Relevantný je len procesný výsledok sporu a nie to, z akého dôvodu bola žaloba zamietnutá, resp. vzatá úplne alebo čiastočne späť.