Ak je konanie prerušené podľa § 163 CSP, nie je súd povinný zisťovať vôľu strán ohľadom jeho pokračovania; po lehote sa neprihliada ani na vôľu nástupcu strany
I. Z § 163 ods. 2 CSP nevyplýva možnosť súdu konanie zastaviť, ak to považuje za vhodné. Z citovaného ustanovenia vyplýva jednoznačná povinnosť súdu konanie zastaviť za súčasného splnenia podmienky, že žiadna zo strán nepodala v zákonom predpokladanej lehote návrh na pokračovanie v konaní. Uvedené ustanovenie, a to ani v spojení so základnými princípmi uvedenými v čl. 1 až 18 CSP, neukladá súdu povinnosť zisťovať, či strany sporu majú záujem v konaní pokračovať. Ak strana má záujem o pokračovanie v konaní, je jej procesnou povinnosťou podať potrebný návrh. Nie je povinnosťou súdu suplovať aktivitu strán sporu.
II. Podľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že okresný súd nebude mať inú zákonnú možnosť ako konanie zastaviť s ohľadom na uplynutie lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Totiž aj keby pôvodná žalobkyňa žila, po 11. februári 2018 už nedisponovala právom podať návrh na pokračovanie v konaní. Z uvedeného logicky vyplýva, že ani nový žalobca sa po zákonom stanovenom čase nemôže úspešne domáhať či právne si nárokovať pokračovanie sporového konania.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies