Absencia začatia trestného stíhania je procesnou vadou, ktorú nie je možné napraviť pred súdom

I.Súd môže nariadiť hlavné pojednávanie až vtedy, ak po prezretí a preskúmaní obžaloby zistí, že táto predstavuje pre ďalšie konanie spoľahlivý podklad a prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu, inak obžalobu odmietne a vec vráti prokurátorovi. Samozrejme, nie každé procesné pochybenie v štádiu prípravného konania, zvlášť, keď je možné odstrániť ho v konaní pred súdom, má za následok vrátenie veci prokurátorovi, ale len pochybenie závažné, ktoré je možné postaviť na úroveň porušenia práva na obhajobu.

II. Absencia začatia trestného stíhania je však procesným pochybením zásadného významu. Bez začatia trestného stíhania totiž nie je možné vykonávať dokazovanie zákonným spôsobom, nie je teda možné zabezpečiť dôkazy, ktoré by odôvodňovali postavenie obvineného pred súd a ktoré by mohli byť podkladom pre prípadné rozhodnutie súdu, ide teda o závažné procesné pochybenie, minimálne na úrovni porušenia práva na obhajobu, ak nie ešte závažnejšieho charakteru a zároveň ide o procesné pochybenie, ktoré nie je možné v konaní pred súdom napraviť. Z uvedeného je potom zrejmé, že podmienky pre nariadenie hlavného pojednávania v prejednávanej veci splnené neboli ale naopak bolo nevyhnutné podanú obžalobu odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi.

III. Vzhľadom na to, že bez začatia trestného stíhania, ako to už bolo niekoľkokrát vyjadrené, nie je možné vykonávať dokazovanie zákonným spôsobom, potom trestné konanie, ktoré sa pre absenciu začatia trestného stíhania vlastne ani nezačalo, sa nemôže posunúť ani do ďalšieho štádia trestného konania, a to konania pred súdom. Uvedená skutočnosť bránila vykonávaniu dokazovania zákonným spôsobom aj na hlavnom pojednávaní. Následne aj dokazovanie vykonané v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa nebolo vykonané v súlade so zákonom a nemohlo preto ani slúžiť ako podklad pre rozhodnutie o vine.