Zvýhodňovanie veriteľa

I. Ak odvolací súd na základe odvolania prokurátora i obžalovaného zruší napadnutý rozsudok a sám vo veci meritórne rozhodne tak, že obžalovanému zmierni uložený trest, nemôže zároveň podľa § 256 Trestného poriadku zamietnuť odvolanie obžalovaného; odvolanie obžalovaného môže zamietnuť iba vtedy, ak mu ukladá prísnejší trest alebo ak dáva pokyn na jeho uloženie súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o jedinú chybu rozsudku*).

II. Ak podnikateľ – fyzická osoba, nie je schopná splatiť úver prvému veriteľovi a uzná ďalší svoj existujúci záväzok voči inému veriteľovi, na ktorého prevedie celý svoj majetok, čím zmarí uspokojenie pohľadávky prvého veriteľa, dopúšťa sa trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a ods. 1 Trestného zákona a podľa výšky takto spôsobenej škody aj formou kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 256 a ods. 2 alebo ods. 3 Trestného zákona.

Škodou, ktorá bola trestným činom zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a ods. 1 Trestného zákona spôsobená, je škoda v hodnote zmarenej pohľadávky veriteľa alebo rozdiel medzi sumou, ktorú by veriteľ pri zachovaní zásady pomerného uspokojenia predpokladanej zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, mohol dosiahnuť a veriteľom skutočne získanou sumou na uspokojenie pohľadávky.

Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a ods. 1 Trestného zákona netreba, aby už bolo začaté konkurzné alebo vyrovnacie konanie podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov alebo aby bol na také konanie podaný návrh. Preto ani nemožno odrátať od výšky spôsobenej škody uvedeným trestným činom fiktívnu odmenu možného správcu konkurznej podstaty.