Znak „dobrovoľnosti“ pri tzv. účinnej ľútosti v štádiu prípravy alebo pokusu trestného činu. Kvalifikačný význam recidívy. Čítanie výpovede svedka na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán

I. Nejde o dobrovoľné konanie páchateľa, vyvolávajúce zánik trestnosti činu v zmysle § 13 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 Trestného zákona, ak bol páchateľ pristihnutý pri páchaní trestného činu ešte pred jeho dokonaním a zasahujúcemu policajtovi alebo inej osobe sa priznal k úmyslu spáchať (dokonať) trestný čin. Dobrovoľné oznámenie, zodpovedajúce ustanoveniu § 13 ods. 3 písm. b/ alebo § 14 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, musí byť teda vlastnou iniciatívou páchateľa, nie len reakciou na služobný zákrok polície spojený s už zisteným podozrením z páchania trestného činu.

II. Znak „a už bol odsúdený za trestný čin vraždy“ v zmysle § 144 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona je naplnený aj pri predchádzajúcom odsúdení za taký trestný čin spáchaný v štádiu prípravy alebo pokusu (§§ 13 alebo 14 Trestného zákona), nakoľko aj v týchto prípadoch ide o spáchanie trestného činu (odseky 2 naposledy označených ustanovení).

To platí aj o iných zákonných formuláciách, pokrývajúcich recidívu trestnej činnosti (napr. priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona - „bol už za trestný čin odsúdený“).

Výnimkou z uvedeného je formulácia „hoci aj v štádiu pokusu“ uvedená v § 47 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko vylučuje štádium prípravy na zločin len pri použití mimoriadne sprísňujúceho inštitútu, ktorým je obligatórne uloženie trestu odňatia slobody na doživotie (s určitými výnimkami) pri treťom (alebo ďalšom) odsúdení za aj inak podstatne menej prísne trestné činy, napr. zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona (trestná sadzba tri roky až osem rokov). Pri odsúdení, ktorým dôjde k uloženiu trestu s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona je vylúčené dokonca aj štádium pokusu úmyselného trestného činu.

III. Ak sa súd aj strany (prokurátor a obžalovaný) v intenciách § 263 ods. 1 Trestného poriadku zhodnú na okolnosti, že osobný výsluch svedka na hlavnom pojednávaní nie je potrebný a že postačuje prečítanie zápisnice o jeho skoršom výsluchu, môže ísť aj o rozhodujúci dôkaz (podstatný pre rozhodnutie o vine).