Zásada in dubio pro reo v konaní o povolenie obnovy

Ústavný súd pripomína, že aj v konaní o povolenie obnovy konania je potrebné ctiť zásadu in dubio pro reo, pretože aj toto konanie je konaním trestným so všetkými potenciálnymi následkami a je v ňom potrebné rešpektovať ústavné princípy ovládajúce trestné konanie. Zásada in dubio pro reo vyžaduje, aby sudcovia nevychádzali z dopredu prijatého presvedčenia, že obžalovaný spáchal čin, ktorý je mu kladený za vinu, aby dôkazné bremeno ležalo na strane obžaloby a aby prípadné pochybnosti boli využité v prospech obžalovaného. Platí teda, že aj v konaní o povolení obnovy konania treba rešpektovať princíp in dubio pro reo a sudca rozhodujúci o povolení obnovy konania by mal k posúdeniu veci pristupovať nezaujato, to znamená, byť v zásade otvorený tomu, že predložený dôkaz môže potenciálne doterajšie rozhodnutie o vine zvrátiť.

O tom, že konajúci krajský súd na požiadavku nezaujatého prístupu vyplývajúcu z označeného ústavného princípu nereflektoval, svedčí formulácia obsiahnutá v jeho rozhodnutí: „Odsúdený bol totiž uznaný vinným predovšetkým na základe výpovedí jeho súrodencov, v účasti na územnom konaní a tiež listinných dôkazov a jeho vina na predmetnom skutku bola nezvratne preukázaná.“

Na presvedčenie krajského súdu o „nezvratne preukázanej“ vine sťažovateľa potom nadviazal jeho neprípustný aktivistický postup, keď si krajský súd prisvojil právomoc vykonať definitívne vyhodnotenie novo navrhnutého dôkazu, ktorý kvalifikoval ako účelový, a teda zásadne nespôsobilý zvrátiť rozhodnutie o vine sťažovateľa.