Začiatok plynutia lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej újmou na zdraví nesprávnou diagnózou lekára

Žalobkyňa v posudzovanej veci uplatňuje nárok na náhradu škody na zdraví (pozostávajúcu z jednotlivých čiastkových nárokov), ktorá jej mala vzniknúť dlhodobým užívaním nesprávneho liečiva predpísaného jej na základe chybnej lekárskej diagnózy. Začiatok subjektívnej premlčacej doby preto nemožno viazať bez ďalšieho na okamih, keď sa dozvedela o nesprávne stanovenej diagnóze, pretože tá predstavuje škodovú udalosť, ktorá však ešte sama o sebe jej zdravie nepoškodila. Vedomosť dovolateľky o tom, že jej liek Mestinon, ktorý dlhodobo užívala na liečbu údajného myastenického syndrómu, poškodil zdravie (keď ona sama nemala podľa svojho tvrdenia o jeho negatívnom vplyve na svoje zdravie tušenie do doby, než ho prestala brať), je nutné vztiahnuť až k okamihu, keď nadobudla vedomosti o jeho negatívnych účinkoch na svoje zdravie.

Ak sa teda ujma na zdraví odvodzuje od nepriaznivých účinkov lieku, nemohla sa dovolateľka o škode dozvedieť skôr, než sa ukázalo, že tu také účinky boli a že boli vyvolané práve aplikáciou lieku na základe nesprávnej diagnózy.

Ak odvolací súd túto okolnosť neskúmal a pre začiatok plynutuia subjektívnej premlčacej doby považoval za významnú iba vedomosť žalobkyne o subjekte zodpovednom za nesprávnu diagnózu, sú jeho skutkové zistenia neúplné a nesprávne, v dôsledku čoho je nesprávne aj právne posúdenie veci z hľadiska aplikácie ustanovenia § 106 ods. 1 obč. zák.