Zabezpečenie bytovej náhrady

Vlastnícke právo zaručené v čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy pred jeho ohrozením alebo porušením zásadne chránia všeobecné súdy (čl. 142 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Sťažovateľka uplatnila nárok na ochranu svojho majetku návrhom na vypratanie nehnuteľností, o ktorom všeobecné súdy riadne konali a rozhodli. Ústavný súd nie je oprávnený rozhodovať o veciach, ktoré sú zverené do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov a hodnotiť právne názory všeobecných súdov, ku ktorým dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov, ak tento postup a rozhodnutie v celom rozsahu rešpektuje princípy spravodlivého procesu vyjadrené v čl. 46 až 48 ústavy. Právomoc ústavného súdu nemôže v takom prípade založiť to, že sťažovateľka nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu, ktorý v jej veci potvrdil rozsudok okresného súdu.

Sťažovateľka v návrhu rozhodnutia žiada, aby ústavný súd rozhodol tak, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 282/98 bolo porušené jej právo zaručené v čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, pričom porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy odôvodnila nesprávnym právnym názorom krajského súdu vyjadrenom v rozsudku sp. zn. 17 Co 282/98 - 155 z 18. novembra 1998 bez toho, aby súčasne namietla porušenie ústavných princípov spravodlivého procesu, a preto toto porušenie ani nemohlo byť preukázané.

Vychádzajúc z uvedeného, aj so zreteľom na dôvody sťažnosti a návrh na rozhodnutie vo veci samej, v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (IV. ÚS 66/03, II. ÚS 122/04, II. ÚS 142/05 ) ústavný súd odmietol sťažnosť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.