Výška bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vlastníkom budovy, ku ktorej nie je umožnený prístup

Sťažovateľka užívala predmetné pozemky bez právneho titulu, čo znamená, že majetkovým vyjadrením jej prospechu by mala byť peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie (nájom) obdobnej veci, ktorú by užívateľ (nájomca) bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Ústavný súd ČR teda nijako nespochybňuje záver Najvyššieho súdu ČR vyjadrený v jeho kasačnom rozsudku (sp. zn. 28 Cdo 2020/2013), že bezdôvodné obohatenie vzniká už tým, že budovy vo vlastníctve sťažovateľky stoja na pozemkoch vedľajšej účastníčky, pričom za bežného chodu vecí sa výška tohto obohatenia odvíja od obvyklého nájomného za užívanie pozemkov. Podstatné pre danú vec však je, že v nastolenej veci nemožno hovoriť o bežnom chode vecí a obvyklých okolnostiach, pretože rozsah vlastníckeho práva sťažovateľky je zásadne degradovaný tým, že k budovám vo svojom vlastníctve nemá prístup. Nemôže teda plnohodnotne svoje vlastníctvo využívať. Táto skutočnosť sa potom podľa názoru Ústavného súdu ČR samozrejme nemôže neprejaviť v stanovenej výške bezdôvodného obohatenia, pretože pokiaľ je obmedzený obsah vlastníckeho práva, pretože chýba jeden zo základných znakov vlastníckej triády – ius utendi, keď sťažovateľka nemôže užívať budovy vo svojom vlastníctve, musí byť nevyhnutne obmedzená aj výška prípadného bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa ako užívateľka cudzích pozemkov obohacuje (analogicky by nájomca určite platil nižšie nájomné za užívanie bytu, ak by jeho nájomné právo nezahŕňalo napr. využívanie vody a tepla).