Výpoveď daná zamestnávateľom zástupcovi zamestnancov
Pri právnej úprave, aká z uvedeného ustanovenia v tom čase vyplývala, bola ochrana pred skončením pracovného pomeru takého zamestnanca, ktorý vykonával funkciu zástupcu zamestnancov, naplnená tým, že bolo povinnosťou zamestnávateľa vyžiadať k zamýšľanému skončeniu pracovného pomeru predchádzajúci súhlas príslušného orgánu Inšpektorátu práce a teda len tento príslušný orgán bol oprávnený posúdiť, či zamýšľané skončenie pracovného pomeru zamestnanca bolo motivované jeho postavením alebo činnosťou zástupcu zamestnancov, alebo či išlo o iné dôvody, ktoré s výkonom tejto funkcie vôbec nesúviseli. Na základe uvedeného potom možno dospieť k záveru, že pri jednostrannom skončení pracovného pomeru zamestnávateľa (výpoveďou zamestnávateľa alebo okamžitým skončením pracovného pomeru) vo vzťahu k zástupcovi zamestnancov bolo povinnosťou zamestnávateľa požiadať o predchádzajúci súhlas príslušný orgán Inšpektorátu práce. Ak teda z právnej úpravy uvedenej v ustanovení § 240 ods. 7 Zákonníka práce v znení platnom do 30. júna 2003 vyplývala povinnosť zamestnávateľa vyžiadať k zamýšľanému skončeniu pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov predchádzajúci súhlas príslušného orgánu Inšpektorátu práce, iba tento orgán bol oprávnený posúdiť motiváciu skončenia pracovného pomeru u takého zamestnanca.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies