Vylúčenie veci z konkurznej podstaty

Znenie ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní výslovne upravuje postup správcu v prípade, že sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty. Ako dôvod týchto pochybností uvádza aj nároky uplatnené inými osobami. Žalobca v podanom návrhu uvádza, že v danej veci v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní mu súd neuložil, aby podal žalobu proti správcovi. Teda aj keď k začatiu tohto konania nedošlo na základe postupu podľa § 19 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, odvolací súd správne vychádza z toho, že vylúčenie veci, ktorá nemala byť zaradená do zoznamu konkurznej podstaty, upravuje § 19 Zákona o konkurze a vyrovnaní a aj správne podľa tohto ustanovenia vo veci rozhodol. Teda ak § 19 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní vychádza z toho, že ide o nároky uplatnené inými osobami, potom je nutné, aby tie iné osoby svoje nároky riadne definovali, vymedzili ich právne aj skutkovo a v prípade, že v konaní o vylúčenie z konkurznej podstaty ich nárok bude preukázaný, ich žalobe súd vyhovie. V danej veci ale žalobca žiadny nárok o veciach, ktoré sú predmetom konania, vo vzťahu ku konkurznej podstate neuplatnil. Jediné, čo urobil, bolo to, že následne po prieskumnom pojednávaní 12. marca 2001 spochybnil platnosť uvedeného odstúpenia od zmluvy. Žalobca teda neuplatňuje žiadne nároky k predmetným nehnuteľnostiam, najmä netvrdí, že by bol ich vlastníkom alebo spoluvlastníkom, preto je zrejmé, že v tomto konaní nemôže byť úspešný.