Vrátenie majetku Matici slovenskej

1. Zákonodarca môže uplatniť svoje zákonodarné oprávnenia autonómne, suverénne. Táto suverenita má limit v nevyhnutnosti ochrany ľudských práv a slobôd. Tento limit sa prekročí, ak zákonodarca, vychádzajúc zo svojej suverénnej pozície, prijme zákon, ktorý okrem dovolenej a od úvahy zákonodarcu závislej reštitúcie obsahuje aj normu porušujúcu právo obsiahnuté v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Prvou požiadavkou zákona, s existenciou ktorého počíta čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, je určenie orgánu oprávneného uskutočniť vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Ďalšou určenou požiadavkou na takýto zákon je, že k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť len vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. K porušeniu čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky preto dochádza vtedy, ak takýto zákon Národnej rady Slovenskej republiky nespĺňa podmienky tohto článku (alebo aspoň niektoré z nich).

3. Ústavné limity určené na vyvlastnenie dovoľujú Národnej rade Slovenskej republiky len prijať zákon, ktorý by upravil jeho zákonné predpoklady. Splnenie týchto predpokladov však musí byť preskúmateľné v konaní zaručujúcom ich objektívne posúdenie. Toto konanie je zásadne administratívne, t. j. patrí do výkonnej moci, ale v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zákonnosť tohto konania preskúmateľná aj súdnou mocou, pretože vyvlastnenie sa týka základného práva (vlastníckeho práva).