Vilho Eskelinen a ostatní proti Fínsku

Aby sa žalovaný štát mohol pred Súdom odvolávať na postavenie sťažovateľa ako štátneho zamestnanca, ktoré vylučuje ochranu podľa článku 6 Dohovoru, musia byť splnené dve podmienky.
Po prvé štát vo svojom vnútroštátnom práve musí výslovne vylúčiť možnosť prístupu k súdu pre postavenie alebo kategóriu príslušných zamestnancov.
Po druhé vylúčenie musí byť odôvodnené objektívnymi dôvodmi v záujme štátu. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ je zaradený v sektore alebo oddelení, ktoré participuje na výkone moci zverenej verejným právom, sama osebe nie je rozhodujúca.
Aby vylúčenie bolo odôvodnené, nestačí, aby štát stanovil, že príslušný štátny zamestnanec sa zúčastňuje na výkone verejnej moci alebo že existuje „osobitné puto dôvery a lojality“ medzi štátnym zamestnancom a štátom ako zamestnávateľom. Je takisto úlohou štátu, aby preukázal, že predmet sporu sa týka výkonu štátnej moci alebo že ide o osobitné puto.
Teda v zásade nemôže existovať žiadne odôvodnenie pre vylúčenie záruk podľa článku 6 v bežných pracovnoprávnych sporoch ako sú spory týkajúce sa miezd, príplatkov ku mzde alebo podobných nárokov, na základe osobitnej povahy vzťahu medzi konkrétnym zamestnancom a príslušným štátom.
Existuje prezumpcia, že článok 6 Dohovoru je možné aplikovať. Preto bude úlohou žalovanej vlády, aby preukázala, že štátny zamestnanec nemá právo na prístup k súdu podľa vnútroštátneho práva, a že vylúčenie práv podľa článku 6 vo vzťahu k štátnemu zamestnancovi je odôvodnené.