Viazanosť súdu vlastnou judikatúrou a prelomenie tejto zásady

Princíp viazanosti doterajšou judikatúrou patrí k jedným z kľúčových princípov, ktorým sa musí pri výkone svojej rozhodovacej činnosti riadiť ústavný súd. Ak totiž ústavný súd vzhľadom na svoje ústavné postavenie odôvodnene požaduje od iných orgánov verejnej moci, aby rešpektovali a uplatňovali právne názory vyjadrené v jeho judikatúre, tak je predovšetkým on sám viazaný svojou doterajšou judikatúrou. Táto požiadavka tvorí neoddeliteľnú súčasť ústavného princípu právnej istoty.
...Ak sa ale ústavný súd chce odkloniť od svojej doterajšej judikatúry, musí na to výslovne upozorniť a starostlivo vysvetliť, prečo ju mení, resp. sa od nej odkláňa (z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k tomu porovnaj Case of Vilho Eskelinen and Others v. Finland. Sťažnosť č. 63235/00; v domácej ústavnej teórii o tom obšírne pozri najmä DRGONEC, J.: Súdna tvorba práva ako prostriedok uplatnenia zákona, zabezpečenia spravodlivosti a právnej istoty. In: Justičná revue, 60, 2008, č. 5, s. 724 a 727).


....V danom prípade ústavný súd na prelomenie doterajšej judikatúry nenašiel dostatočné dôvody ani po zohľadnení skutočnosti, že ide o návrh na začatie konania, ktorý je svojím obsahom vo vzťahu k ústavnému súdu citlivý, keďže sa ním skupina poslancov domáha výkladu ustanovenia ústavy priamo sa dotýkajúceho sudcov ústavného súdu. Vecná stránka návrhu na začatie konania založená na extenzívnom výklade čl. 128 ústavy však sama osebe nemôže ospravedlňovať zásah do stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v predmetnej veci. V danom prípade by sa totiž prijatím návrhu skupiny poslancov na ďalšie konanie vytvorilo pravidlo, ktoré by musel ústavný súd rešpektovať aj vo svojej budúcej judikatúre, čo by viedlo k ústavne neakceptovateľným dôsledkom spočívajúcim k devalvácii účelu konania o výklad ústavy a ústavných zákonov podľa čl. 128 ústavy.