Verejné a/alebo tajné hlasovanie o kandidátovi na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky

Pri ústavnom prieskume sú kautely ústavného princípu tajnej voľby významné predovšetkým v dvoch prípadoch, a to (i) ak napriek výslovnej ústavnej/zákonnej požiadavke na tajnú voľbu sa táto uskutoční iným spôsobom alebo (ii) ak predmetom ústavného prieskumu sú parciálne predpoklady tajnosti uskutočnených volieb (napr. vo veci sp. zn. I. ÚS 76/2011, pozn.).

Predmetom abstraktnej kontroly právnych noriem nie je a ani nemôže byť posudzovanie vhodnosti a účelnosti jednej z viacerých možností zákonnej úpravy, a ak áno, potom iba v tom ohľade, či namietaná zákonná úprava (jej časť) nie je v reálnom a neudržateľnom konflikte s ústavným poriadkom [ústavou, ústavnými zákonmi a niektorými medzinárodnými zmluvami, pozri čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR]. Ústavnému súdu SR neprislúcha reagovať na odbornou, politickou a laickou verejnosťou vedenú diskusiu či polemiku o optimálnom spôsobe hlasovania o voľbe kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorú v okolnostiach danej veci možno vnímať skôr z pohľadu de lege ferenda.

Obidve volebné formy (verejná alebo tajná) sú pri voľbe dotknutých verejných funkcionárov de lege lata v súlade s ústavou, majú svoju vnútornú logiku, výhody aj nevýhody. Dôvody pre jednu či druhú voľbu preto nemožno hľadať v ústavnoprávnych konštrukciách, ale iba v rovine politickej vôle. Ak je skupina poslancov Národnej rady SR toho názoru, že ňou napadnutá právna úprava je nevhodná alebo vyvoláva negatívne dôsledky, môže sa usilovať o jej zmenu v rámci politickej súťaže, nie v rámci súdnej kontroly ústavnosti, ktorá zo svojej podstaty musí byť obmedzená iba na otázky ústavnoprávnej povahy.

Z obsahu princípu zákazu retroaktivity právnych noriem (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyplýva, že namietaný nesúlad napadnutých ustanovení pre retroaktivitu neobstojí vtedy, ak „nová“ (napadnutá) právna úprava nijako nezasahuje do minulých právnych vzťahov.