Ústavné predpoklady konania o udelenie milosti prezidentom republiky

1. Ak výkon ústavných právomocí prezidenta Slovenskej republiky netvorí súčasť procesu uplatnenia ústavnej zásady spolupráce jednotlivých zložiek štátnej moci Slovenskej republiky, dôvody (pohnútky), ktoré ho viedli k uplatneniu jeho ústavných právomocí, netvoria predmet osobitnej ústavnej úpravy. Ústava Slovenskej republiky preto pri jednotlivých ústavných právomociach prezidenta Slovenskej republiky neustanovuje ani dôvody, ktoré musí prezident Slovenskej republiky brať do úvahy pri výkone svojich konkrétnych ústavných právomocí.

2. Jediné ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky limitujúce výkon všetkých ústavných právomocí prezidenta Slovenskej republiky je obsiahnuté v sľube, ktorý skladá a v ktorom sa zaväzuje, že: "Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony" (čl. 104 ústavy).

Preto len záujmy občanov, zachovávanie a obhajoba Ústavy Slovenskej republiky a ostatných zákonov sú jediné ústavne upravené dôvody, ktoré prezident Slovenskej republiky zohľadňuje pri výkone ktorejkoľvek zo svojich ústavných právomocí tak, ako sú upravené v čl. 102 písm. a) až r) ústavy.

3. Ústava Slovenskej republiky nepodmieňuje konanie o udelenie milosti obligatórnou súčinnosťou prezidenta Slovenskej republiky s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, prípadne ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sú zjavne neopodstatnené požiadavky generálneho prokurátora, požadujúce súčinnosť prezidenta Slovenskej republiky s generálnym prokurátorom, resp. ministrom spravodlivosti v konaní o udelenie milosti. Preto nemôžu byť ani prípustným predmetom konania o výklad ústavného zákona, ak je vec sporná.