Ústavné limity obmedzenia základného práva na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti. K podstate a zmyslu podnikateľskej a...

Nemožno legitimizovať také legislatívne opatrenie alebo iný obmedzujúci zásah, ktoré úspech určitej skupiny podnikateľov alebo osôb uskutočňujúcich inú zárobkovú činnosť v zákonom vytvorenom konkurenčnom (trhovom) prostredí bez ústavne akceptovateľného dôvodu (cieľa) neodôvodnene sťažuje alebo dokonca priamo vylučuje v prospech úspechu inej skupiny podnikateľov alebo skupiny ďalších subjektov uskutočňujúcich inú zárobkovú činnosť.

Znevýhodnené postavenie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb pri prístupe k hlavnému predmetu ich činnosti nemožno ospravedlňovať ochranou fiskálnych záujmov obcí a vyšších územných celkov. Účelom zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) totiž nie je a ani nemôže byť uspokojenie či ochrana fiskálnych záujmov obcí a vyšších územných celkov, ale zabezpečenie dostupnosti a čo najvyššej kvality sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú na ich poskytovanie odkázané.

Podnikateľská alebo iná zárobková činnosť vo sfére sociálnych služieb stráca svoju podstatu a zmysel, ak zákonom ustanovený mechanizmus určitej skupine poskytovateľov sociálnych služieb reálne neumožňuje získať „vlastnú klientelu“.

Neprimerané obmedzenie prístupu neverejných poskytovateľov sociálnej služby k hlavnému predmetu ich hospodárskej činnosti (poskytovaniu sociálnych služieb), ktoré svojimi dôsledkami zasahuje do podstaty ich práva na podnikanie, resp. práva na uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti garantovaného čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré nie je ospravedlnené žiadnym legitímnym cieľom, zakladá dôvod na vyslovenie nesúladu príslušných ustanovení zákona o sociálnych službách s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.