Ustanovovanie kolízneho opatrovníka maloletým v súdnom konaní

V súvislosti s napadnutým uznesením ústavný súd uvádza, že sťažovatelia v prvom až treťom rade boli v čase dražby a rozhodovania maloleté osoby, ktoré sú zákonom osobitne chránené, a pokiaľ pri uplatňovaní práv rodiča vo vzťahu k maloletým deťom by dochádzalo ku kolízii záujmov, ako to bolo pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia v predmetnej veci, maloletým deťom musí byť ustanovený opatrovník podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine, ktorý je potom povinný deti zastupovať v určenom rozsahu, aby ochrana záujmov detí bola úplne zabezpečená (§ 61 ods. 2 zákona o rodine), a to bez ohľadu na prípadné iné záujmy rodičov, resp. niektorého z rodičov. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že okresný súd v ďalšom konaní bude musieť odstrániť nielen zásadnú vadu konania spojenú s akceptovaním zákonnej požiadavky zastupovania maloletých detí v označenom konaní právoplatne ustanoveným kolíznym opatrovníkom, ale bude sa musieť vysporiadať aj s ďalšími nedostatkami, s ktorými sa okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nevysporiadal, a to najmä

- s postavením právnej zástupkyne sťažovateľov,
- s právnym významom znaleckého posudku,
- s otázkou zrušenia BSM Ing. J. K. a Ing. Z. K. a jeho právnymi dôsledkami na napadnuté konania,
- s identifikáciou nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve maloletých sťažovateľov a ktoré podľa tvrdenia sťažovateľov nemali byť predmetom dražby,
- s vecnými bremenami k dotknutej nehnuteľnosti a spoluvlastníckymi podielmi sťažovateľov vo štvrtom a piatom rade.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol, že namietaným uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).