Určenie neplatnosti právneho úkonu

...o návrhu sťažovateľa rozhodol okresný súd 4-krát rozsudkom, no všetky jeho rozhodnutia boli odvolacím súdom zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu (najmä na viacnásobné zrušenie rozhodnutí okresného súdu odvolacím súdom s poukazom na jeho vážne procesné pochybenia) ústavný súd dospel k záveru, že pri posudzovaní priebehu predmetného konania nie je potrebné osobitne vymedziť jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu (v tomto zmysle stačí poukázať na II. časť tohto nálezu), ale je potrebné jeho postup v konaní, v ktorom sám právoplatne nerozhodol v merite veci (ktorá sa týkala náhrady mzdy po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru, teda veci, na ktorej výsledku mal sťažovateľ mimoriadne závažný záujem) a ktoré trvalo vo vzťahu k predmetu sporu neúmerne dlho, považovať v celku za postup nezlučiteľný s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy. Táto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutých osôb do tej miery, že ich právo na súdnu ochranu sa stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (napr. I. ÚS 39/00, I. ÚS 65/03, I. ÚS 101/04).

Uvedený právny záver ústavný súd vyslovil aj s prihliadnutím na dôvody v danom konaní už „permanentného“ zrušovania rozsudkov okresného súdu odvolacím súdom, ktorými boli vážne procesné pochybenia okresného súdu, ktorých dôsledkom bolo nielen nesprávne rozhodnutie v merite veci, ale aj neúmerne dlhé predĺženie konania.