Strany sporu: Bernhard Pfeiffer (C-397/01), Wilhelm Roith (C-398/01), Albert Süß (C-399/01), Michael Winter (C-400/01), Klaus Nestvogel...

1) a) Článok 2 smernice Rady 89/391/EHS a článok 1 ods. 3 smernice Rady 93/104/ES sa má vykladať v tom zmysle, že činnosť asistentov záchranárov vykonávaná v rámci záchrannej služby, ktorá je predmetom konania pred vnútroštátnym súdom, patrí do pôsobnosti tejto smernice.
b) Pojem „cestná doprava“ v zmysle článku 1 ods. 3 smernice 93/104/ES sa má vykladať tak, že sa nevzťahuje na činnosť záchrannej služby, aj keď táto činnosť čiastočne spočíva v použití vozidla a sprevádzaní pacienta pri preprave do nemocnice.
2) Článok 18 ods. 1 písm. b) bod i) prvá zarážka smernice 93/104/ES sa má vykladať tak, že prekročenie maximálneho týždenného pracovného času 48 hodín uvedeného v článku 6 smernice je platné len pri udelení výslovného a slobodného súhlasu zo strany jednotlivého zamestnanca. Z tohto hľadiska nepostačuje, že pracovná zmluva dotknutého zamestnanca odkazuje na kolektívnu zmluvu, ktorá umožňuje takéto prekročenie.
3) Článok 6 bod 2 smernice 93/104/ES sa má vykladať tak, že za okolností, ako sú tie vo veci samej, mu odporuje právna úprava členského štátu, ktorá umožňuje pri pracovnej pohotovosti na pracovisku vykonávanej asistentmi záchranármi v rámci záchrannej služby u organizácie akou je Deutsches Rotes Kreuz, prípadne prostredníctvom kolektívnej zmluvy alebo podnikovej dohody uzatvorenej na základe kolektívnej zmluvy, prekročiť maximálny týždenný pracovný čas v rozsahu 48 hodín stanovený v tomto ustanovení,
– toto ustanovenie spĺňa všetky predpoklady na to, aby vyvolalo priame účinky,
– vnútroštátny súd vo vnútroštátnom spore vedenom výhradne medzi jednotlivcami musí pri použití ustanovení vnútroštátneho práva vydaných na prebratie povinností stanovených v smernici zohľadniť vnútroštátne právo ako celok a vykladať ho v najširšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel smernice, aby dospel k riešeniu, ktoré je v súlade s cieľom sledovaným smernicou.