Stanovisko na zjednotenie výkladu pri rozhodovaní o osvedčení odsúdeného

I. Zákonná fikcia, že sa odsúdený osvedčil v zmysle § 60 ods. 3 Trestného zákona a § 64 ods. 3 Trestného zákona nastane až po jednom roku od uplynutia skušobnej doby, ale iba v prípade, ak súd v tejto lehote neurobil rozhodnutie podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona alebo § 64 ods. 1 Trestného zákona bez toho, že by na tom mal odsúdený vinu.

II. Ak je odsúdený stíhaný za trestný čin, ktorý mal spáchať v skušobnej dobe, o ktorom treba najskôr rozhodnúť, nemôže súd vo vykonávacom konaní rozhodnúť, že sa trest alebo zvyšok trestu vykoná podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona alebo podľa § 64 ods. 1 Trestného zákona, pokiaľ sa nezistia iné dôvody na také rozhodnutie, ale je povinný vyčkať na právoplatné skončenie tohto trestného stíhania. Ak ale toto trestné stíhanie nie je právoplatne skončené v lehote jedného roka od uplynutia skušobnej lehoty, nemôže súd rozhodnúť podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona alebo podľa § 64 Trestného zákona. po

III. Ústavná zásada prezumpcie neviny vyjadrená v § 2 ods. 2 , Trestného poriadku vyžaduje, aby orgány činné v trestnom konaní v stanovených zákonných lehotách vytvárali objektívnu situáciu právnej istoty. Ak sa trestné stíhanie pre trestný čin, ktorý mal odsúdený spáchať v skušobnej dobe právoplatne neskončilo v lehote uvedenej v § 60 ods. 3 Trestného zákona a § 64 ods. 3 Trestného zákona, platí zákonná fikcia osvedčenia vyplývajúca z týchto ustanovení iba vtedy, ak odsúdený nezavinil, že orgány činné v trestnom konaní nemohli v lehote jedného roka od uplynutia skušobnej doby rozhodnúť podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona alebo podľa § 64 ods. 1 Trestného zákona