Stanovisko NS SR k trestnému činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách

Zákonným znakom trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Tr. zák. je cieľ (zámer) konania páchateľa, ako prejav jeho vôle v rámci objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Cieľ (zámer) konania páchateľa, ako subjektívny prvok objektívnej stránky trestného činu nie je možné zamieňať so subjektívnou stránkou, ktorá sa týka predovšetkým zavinenia. Týmto cieľom (ktorý musí byť preukázaný) sa trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Tr. zák. odlišuje od rovnako pomenovaného trestného činu podľa § 270 Tr. zák.
Pojmový znak tohto trestného činu „vyhnúť sa trvalo vojenskej činnej službe alebo zvláštnej službe" treba preto vykladať tak, že ide o stav nemenný, nepripúšťajúci zmenu, lebo ide o natrvalo prejavenú vôľu páchateľa nesplniť služobnú povinnosť, a to po celú dobu Branným zákonom prípustného trvania.
Jednotu skutku aj pre ďalšie prípady povolania na vojenskú alebo zvláštnu službu tu udržiava preukázaný cieľ (zámer) konania páchateľa trvalo sa vyhnúť vojenskej činnej službe alebo zvláštnej službe, ktorý charakterizuje a spája jednotlivé čo aj rôzne motivované akty správania sa páchateľa do konania, ktoré je v príčinnej súvislosti s následkom vo forme porušenia individuálneho objektu tohto trestného činu - teda záujmu štátu na riadnom splnení povinnosti vykonať službu v ozbrojených silách.
Opätovné uznanie obvineného za vinného z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Tr. zák. je porušením zásady „ne bis in idem".