Správanie účastníkov konania nezbavuje konajúci súd povinnosti zabezpečiť plynulé a včasné prerokovanie veci

Z chronológie citovaných úkonov ďalej vyplýva, že k významnému spomaleniu jeho priebehu došlo aj z dôvodov na strane obžalovaných a ich právnych zástupcov, ktorí sa z rôznych dôvodov nedostavili na nariadené hlavné pojednávania, v niektorých prípadoch aj bez náležitého ospravedlnenia. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že správanie účastníkov konania alebo tretích osôb nemožno samo osebe pričítať na ťarchu vec prerokúvajúceho súdu, avšak uvedené ho nezbavuje povinnosti zabezpečiť plynulé a včasné prerokovanie veci a dbať na to, aby prípadné prieťahy na strane týchto subjektov neviedli k porušeniu práv ostatných účastníkov konania. Okresnému súdu možno v tomto smere vytknúť najmä jeho nedostatočný dôraz na zabezpečenie procesnej disciplíny obžalovaných, prípadne ich obhajcov v priebehu napadnutého konania, ako aj absenciu včasného prijatia iných procesných opatrení (vylúčenie niektorých trestných vecí zo spoločného konania), ktoré by mohli ovplyvniť plynulosť a tempo jeho priebehu zvlášť v situácii, keď hlavné pojednávania boli odročované bez podstatného posunu v zisťovaní skutkového stavu veci.

Napokon ústavný súd konštatuje, že o neefektívnosti postupu okresného súdu svedčí predovšetkým skutočnosť, že vec sťažovateľa nie je ani po viac 15 rokoch a od začatia konania právoplatne skončená, čo je už samo osebe z ústavného hľadiska neakceptovateľné, bez ohľadu na hodnotenie miery, v akej okresný súd prispel k tomuto stavu. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým všeobecné súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už viackrát uviedol (napr. I. ÚS 23/03, I. ÚS 141/03, II. ÚS 153/06, III. ÚS 399/2011), že personálne problémy (dlhodobá práceneschopnosť sudcu, zmeny zákonných sudcov) a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia.