Siałkowska proti Poľsku a Staroszczyk proti Poľsku

Zodpovednosť zmluvných strán je obsiahnutá v konaní ich orgánov. Advokáta, aj keď je ustanovený, nemožno považovať za orgán štátu. Vzhľadom na nezávislosť právnickej profesie od štátu vedenie konania je v zásade vecou medzi žalovaným a jeho právnym zástupcom, či už ustanoveným alebo zvoleným. Preto len za výnimočných okolností môže byť za jeho konanie zodpovedný štát podľa Dohovoru.

Existujú však prípady, kedy by štát mal konať, ak sú problémy právneho zastúpenia predložené príslušným orgánom. Bude závisieť od konkrétnych okolností prípadu, či príslušné orgány majú konať a či právne zastúpenie možno považovať za „praktické a efektívne.“

Nezávislosť právnického povolania je kľúčová pre efektívne fungovanie spravodlivého výkonu súdnictva. Pri analýze rozsahu zodpovednosti štátu za konanie ustanoveného právneho zástupcu treba zohľadniť záruky tejto nezávislosti.

Nie je úlohou štátu zaviazať právneho zástupcu, aby inicioval konanie alebo podal opravný prostriedok proti svojmu presvedčeniu ohľadne vyhliadok na úspech tohto opravného prostriedku. Štát je zodpovedný zabezpečiť nevyhnutnú rovnováhu medzi efektívnym prístupom k spravodlivosti a nezávislosťou povolania právnika.

Odmietnutie ustanoveného právneho zástupcu vykonať určité úkony by malo spĺňať určité kvalitatívne požiadavky. Vnútroštátny právny poriadok však nestanovil časový rámec, v akom by mala byť sťažovateľka informovaná o odmietnutí podať dovolanie. Dostala sa teda do situácie, v ktorej jej snaha o prístup k súdu zabezpečená „konkrétnym a účinným spôsobom“ prostredníctvom systému právnej pomoci bola neúspešná.

Preto došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru.