SP XXXIV/2006

V posudzovanom prípade k spáchaniu trestného činu malo dôjsť dovezením prekurzora (efedrínu). Treba uviesť, že z hľadiska zavinenia nie je podstatné, či obžalovaný vedel, že ide o omamnú látku resp. prekurzor tak, ako to obžalovaný M. naznačil vo svojich obhajobných tvrdeniach. Túto skutočnosť ani nebolo treba dokazovať, pretože ustanovenie § 187 ods. 1 TZ je blanketnou normou (§ 195 Trestného zákona) a v takom prípade sa neznalosť právnej normy týkajúcej sa omamnej látky (prekurzora) posudzuje ako neznalosť zákona samého, čo nezbavuje zodpovednosti za protiprávny čin.

Kvalifikačný znak nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi vo veľkom rozsahu v zmysle § 187 ods. 5 písm. b) TZ vyjadruje jednak kvantitatívnu a jednak kvalitatívnu stránku nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi a tým aj mieru ohrozenia života a zdravia ich užívateľov. Z hľadiska naplnenia tejto okolnosti je preto pre záver o rozsahu činu zásadným nielen množstvo a druh účinnej látky a počet osôb závislých od užívania návykovej látky, ktorých potrebu môže uspokojiť, ale aj finančné vyjadrenie hodnoty látky, o ktorú vo vzťahu k naplneniu základnej skutkovej podstaty podľa § 187 ods. 1 TZ ide, a to práve so zreteľom na už citované ustanovenie § 89 ods. 13 TZ.

So zreteľom na uvedené skutočnosti krajský súd postupoval nesprávne, keď dokazovanie nezameral na zistenie aspoň minimálnej výšky ceny, za ktorú sa dal realizovať na trhu prevážaný efedrín, neobjasnil v tomto smere už zadovážené, avšak rozporné dôkazy a vysporiadal sa s nimi iba tak, že zo skutkových zistení vypustil záver o možnej cene zaisteného efedrínu.