Rozhodovanie o premlčaní

Základom riešenia spornej otázky dĺžky doby premlčania je nesporne interpretácia čl. VI bod 2 Zmluvy medzi účastníkmi a táto závisí od tohto, či jej účastníkov treba považovať za podnikateľov v zmysle ust. § 2 ods. l a 2 Obch. zák., nakoľko podľa § 261 ods. 1 Obch. zák., táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi ak pri vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, Nikto nepochybuje o tom, že žalobca je podnikateľom a bol ním aj pri uzatváraní zmluvy.

Pochybnosti o postavení podnikateľa pri uzatváraní zmluvy sú len ohľadne poisťovne, teda žalovanej a vyplývajú zrejme z ust. § 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 273/1994 Zb., podľa ktorého poisťovňa nesmie podnikať s prostriedkami získanými z povinného zdravotného poistenia.

Citované ustanovenie však zakazuje poisťovni len podnikať s prostriedkami získanými z povinného zdravotného poistenia, nezakazuje a nijako neobmedzuje jej základnú aktivitu ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. l Obch. zák., teda sústavnú činnosť vykonávanú za účelom 2 Obdo 3/2008 5 dosiahnutia zisku. Je nesporné a všeobecne známe, že poisťovne vyvíjajú značnú aktivitu za účelom, dosiahnutia zisku a že ho aj dosahujú.

Z uvedeného je zrejmé, že účastníci Zmluvy ju zatvárali ako podnikatelia a podľa § 2 ods. l Obch. zák. a teda v zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák. ich záväzkové vzťahy upravuje tretia časť označená ako Obchodné záväzkové vzťahy Obch. zákonníka.

Zo zreteľa uvedeného potom treba pristupovať k výkladu sporného ustanovenia čl. VI bod 2 Zmluvy.

Podľa čl. VI bod 2 zmluvy, vzťahy, ktoré nie sú upravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Je teda jasné a jednoznačné, že otázku dĺžky premlčacej doby v rozhodovanom prípade treba riešiť podľa ustanovení Obch. zákonníka.