Procesné práva obvineného v konaní o väzbe
1. Rešpektovanie práv zaručených v čl. 17 ods. 1 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyžaduje, aby v priebehu väzby obvineného bola procesná záruka spočívajúca v jeho možnosti byť osobne prítomný v konaní pred súdom a osobne sa k veci vyjadriť rešpektovaná v rámci súdnej kontroly väzby (v rámci konaní spadajúcich pod režim čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez ohľadu na to, či boli iniciované procesným úkonom obvineného alebo procesným úkonom orgánu činného v trestnom konaní) v primeraných (t. j. v relatívne krátkych) časových intervaloch.
2. Osobná prítomnosť obvineného v konaní pred súdom je nevyhnutná vždy, keď to vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu vyžaduje povaha skutočností (tvrdení a skutkových okolností), ktoré majú byť predmetom posúdenia súdom, alebo je vzhľadom na procesnú situáciu a povahu prerokúvaných skutočností zabezpečenie osobnej prítomnosti obvineného nevyhnutným predpokladom zabezpečenia a rešpektovania kontradiktórnosti konania a princípu „rovnosti zbraní“.
3. Nebezpečenstvo úteku trestne stíhanej osoby nemôže vyplývať len z jednej skutočnosti (napríklad výška hroziaceho trestu, či možnosť ľahko prekročiť hranice), ale musí byť založené na súhre okolností. Do úvahy treba vziať viaceré významné faktory, akými súd napríklad charakter stíhanej osoby, jej morálka, domov, zamestnanie, majetkové pomery, aktuálny zdravotný stav, rodinné vzťahy, všetky druhy väzieb s krajinou, v ktorej je stíhaná a podobne. Vzájomné posúdenie môže buď potvrdiť existenciu nebezpečenstva úteku alebo znížiť ho do takej miery, že väzbu neopodstatňuje.