Prieťahy v konaní (vyporiadanie BSM)

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup konajúceho okresného súdu. Konanie vedené okresným súdom začalo návrhom sťažovateľky na vyporiadanie BSM, pričom v priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu. Okresný súd uskutočnil prvé pojednávanie vo veci po viac ako 13 mesiacoch od podania návrhu. V ďalšom období napriek skutočnosti, že vo veci bolo nariadených a uskutočnených množstvo pojednávaní (celkovo 25), možno konanie okresného súdu považovať za neefektívne a nevedúce k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Okresný súd totiž poskytol účastníkom konania na ich výslovnú žiadosť viaceré lehoty na uzavretie mimosúdnej dohody, v konaní ale nepokračoval vykonávaním ďalších úkonov a toleroval nečinnosť či nezáujem účastníkov konania o skoré skončenie veci. Ústavný súd považuje doterajšiu dĺžku konania, v ktorej možno určiť aj kratšie obdobia nečinnosti, za dobu konania na jedinom stupni všeobecného súdnictva z ústavného hľadiska ako neprijateľnú. K doterajšej dĺžke konania nepochybne prispela aj viacnásobná zmena zákonného sudcu, ktorá znamenala predĺženie konania pre potrebu naštudovania spisu a opakované vykonávanie úkonov. Znalecké dokazovanie vo veci z odboru „Ekonómia“ bolo nariadené v januári 2010, z čoho vyplýva, že rozsah a cena majetku patriaceho do BSM nie sú ustálené ani v súčasnosti.