Prieťahy v konaní o vyporiadanie BSM

Sťažovateľka ospravedlnenými neúčasťami na pojednávaniach 16. novembra 2004 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a 8. decembra 2004 z dôvodu pracovnej neschopnosti prispela k predĺženiu posudzovaného konania. Uvedené skutočnosti ústavný súd v okolnostiach tejto veci nepripisuje na ťarchu okresnému súdu a nemožno ich ako objektívne okolnosti pokladať ani za zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný súd napriek značnej dĺžke nečinnosti okresného súdu zohľadnil pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia aj skutočnosť, že sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní až niekoľko dní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, čiže v dobe, keď sťažnosť adresovaná predsedníčke okresného súdu nemohla viesť k zjednaniu nápravy. V tomto prípade teda išlo len o formálne využitie tohto prostriedku nápravy. Z uvedeného dôvodu ústavný súd žiadosti sťažovateľky o primerané finančné zadosťučinenie vo zvyšnej časti nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s prihliadnutím na dĺžku zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní.
Sťažovateľ nenamietol porušenie ústavných princípov spravodlivého procesu podľa čl. 46 až 48 ústavy, ale namietol porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu) bez akejkoľvek spojitosti s princípmi spravodlivého procesu. O ochrane základného práva vlastniť majetok vrátane ochrany poskytovanej prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva však rozhodujú všeobecné súdy (§ 142 ods. 1 ústavy v spojení s § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 126 a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne aj v spojení s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu vlastníckeho práva).
Preto nie je v tejto veci aj so zreteľom na dôvody sťažnosti a návrh na rozhodnutie vo veci samej daná právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde.