Preukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe vs. prípustnosť žaloby na plnenie

Žalobca sa žalobou môže domáhať ako pozitívneho, tak aj negatívneho určenia, pričom podmienkou pre úspešnosť takejto žaloby z procesnoprávneho hľadiska je, že žalobca na určení preukáže naliehavý právny záujem. Preukázanie naliehavého právneho záujmu je zložitou skutkovou, ale aj právnou otázkou, ktorej riešenie sa vždy odvíja od obsahu hmotnoprávnej úpravy. V súčasnosti súdy starostlivo pristupujú k individuálnemu hodnoteniu tejto otázky so zreteľom na všetky skutkové i právne okolnosti danej veci tak, ako k tomu pristupoval aj odvolací súd. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenia žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že si v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou podľa § 80 písm. b) OSP, t. j. žalobou o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo porušenia práva. Zásadne platí, že možnosť podania žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej, tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určujúca žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie.