Právo na súdnu a inú právnu ochranu. Právo na spravodlivé súdne konanie

I. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma. Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Ústavný súd po preskúmaní rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutí všeobecných súdov konštatuje, že námietky sťažovateľa považuje za plne opodstatnené, hoci najvyšší súd vo svojej judikatúre prezentovanej vo vyjadrení k sťažnosti uvádza, že dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) OSP, ale na druhej strane sám priznáva, že jeho judikatúra v tomto smere nie je jednotná a závisí od konkrétnych okolností daného prípadu. Ústavný súd sa stotožňuje s tou judikatúrou najvyššieho súdu, že aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia treba považovať za vadu, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť dovolania podľa § 237 písm. f) OSP.

II. Ak z okolností danej veci vyplýva, že všeobecný súd odňal účastníkovi konania reálnu možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil, bude úlohou dovolacieho súdu podrobne rozobrať, či na daný skutkový stav odvolací súd použil a vykonal ústavne súladný výklad transformačného zákona a jeho noviel, ale aj riadne a zrozumiteľne sa vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami dovolateľa.