Právne dôvody dovolania

I.Trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 prvá alinea Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 je dokonaný už okamihom vyhotovenia nepravej listiny alebo okamihom podstatného pozmenenia jej obsahu.
Na dokonanie tohto trestného činu podľa druhej alinei sa vyžaduje, aby došlo k použitiu falšovanej alebo pozmenenej listiny, pričom z hľadiska naplnenia znakov subjektívnej stránky sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že ide o falšovanú alebo pozmenenú listinu. Na preukázanie subjektívnej stránky preto nestačí zistenie o nedostatočnej miere opatrnosti páchateľa pri získaní takej listiny alebo pri nakladaní s takou listinou.
II.Konštrukcia a štruktúra jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a) až písm. 1) Trestného poriadku, resp. aj § 374 ods. 3 Trestného poriadku stanovuje, že dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu vo veci samej, je určené na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb. Dovolanie preto nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.
Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Touto formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Poukazovanie na nesprávne skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené, alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi tento dovolací dôvod nenapĺňa.