Pravidlá reštrukturalizačného konania
Na rozdiel od ustanovenia § 35 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúceho konkurzné konanie ustanovenie § 126 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúce reštrukturalizačné konanie vylučuje v reštrukturalizačnom konaní ingerenciu súdu pri posúdení otázky oprávnenia veriteľov hlasovať na schôdzi veriteľov, čo korešponduje aj s účelom a s tým súvisiacim prísnym formalizmom reštrukturalizačného konania.
Keďže účelom reštrukturalizačného konania je, aby na jednej strane boli veritelia v čo najväčšom možnom rozsahu uspokojení na svojich pohľadávkach pri súčasnom zachovaní podnikateľskej aktivity dlžníka, dosiahnutie tohto účelu si nepochybne vyžaduje nielen prísnu platobnú disciplínu na strane dlžníka a prísnu disciplínu dodávateľsko-odberateľských vzťahov na oboch stranách, ale aj dôveru v schopnosť dodržať novo dojednané vzťahy medzi oboma stranami reštrukturalizačného plánu, do vzťahov ktorých z tohto dôvodu je prípustná iba nepatrná (zákonom explicitne dovolená, pozn.) tzv. odobrovacia, resp. žiadna ingerencia orgánu verejnej moci (súdu) v záujme zachovania týchto slobodne dojednaných vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkom, ochotných poskytnúť si takto akúsi „druhú šancu“ pri usporiadaní vzájomných záväzkov. Z dôvodu aj zákonnej podpory tejto dôvery je reštrukturalizačné konanie prísne formalizované, čoho prejavom je stanovenie prísnych zákonných pravidiel a lehôt jeho priebehu, pričom dôsledkom už ich akéhokoľvek porušenia, resp. nedodržania je vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, t. j. fatálny zánik „druhej šance“, a to na čo najväčšie uspokojenie pohľadávok veriteľov a tiež na zachovanie aktivity dlžníka.