Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie

I. Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako i z čl. 6 ods. 1 zákona č. 209/1992 Zb.. Je dostatočne zrejmé, že v preskúmavanej veci žalobca namietal nesprávnu aplikáciu právnych predpisov. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd v takomto prípade musí zvoliť jednoznačný výklad namietaného ustanovenia právneho predpisu a v odôvodnení súdneho rozhodnutia musí uviesť, prečo určitý výklad zvolil. Prvostupňový súd je v takomto prípade povinný zdôvodniť aj voľbu iných spôsobov výkladu ustanovenia právneho predpisu, napr. systematického, historického, či logického výkladu. Použitie každej konkrétnej výkladovej metódy musí byť dostatočne a presvedčivo zdôvodnené a vyargumentované. Obzvlášť v prípade, keď neskorší právny predpis by mohol obsahovať takú právnu úpravu, ktorá by pre žalobcu umožňovala uloženie inej priaznivejšej sankcie.

II. V preskúmavanej veci vznikol ešte problém s povinnosťou súdu zdôvodniť aplikáciu neurčitého právneho pojmu, ktorým v tomto prípade bol pojem „fajčenie“. Nie je sporné, že naša právna úprava tento pojem nijakým spôsobom nekonkretizuje, preto hodnotiace naplnenie (výklad tohto pojmu) vo svetle skutkových okolností bolo úlohou prvostupňového súdu. Neurčité právne pojmy v žiadnom prípade nemožno považovať za ustanovenia, ktoré by umožňovali absolútne neobmedzenú úvahu.