Povinnosť navrhovateľa vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky pred podaním sťažnosti na Ústavný súd SR
Najvyšší súd SR konštatuje, že Centrum právnej pomoci ako odporca v danej veci postupoval správne, keď nepriznal navrhovateľovi právnu pomoc, nakoľko podanie ústavnej sťažnosti zo strany navrhovateľa na Ústavný súd SR na poskytnutie právnej pomoci od odporcu by bolo neúspešné, táto by bola zamietnutá Ústavným súdom z titulu nevyčerpania všetkých dostupných možných opravných prostriedkov. Najvyšší súd SR v danej veci poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/30/2014 a 4Sžo/37/2014 najmä s poukazom na § 53 ods. 1 – 3 zákona č. 38/1993 Z. z., z ktorých vyplýva, že dovolanie má prednosť pred sťažnosťou podanou na ústavný súd a je teda povinnosťou navrhovateľa vyčerpať pred podaním ústavnej sťažnosti aj tento mimoriadny opravný prostriedok. Tak ustanovuje aj judikatúra Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 24/02 zo dňa 13.03.2002, kde je judikované, že dovolanie možno považovať za účinný právny prostriedok nápravy porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jeho nevyčerpanie nemožno nahrádzať sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR.