Posudzovanie trestnosti činu

Ústavný súd SR vo svojom uznesení vyslovil názor, že Disciplinárny súd zriadený Zákonom o súdoch a sudcoch nepatrí do systému všeobecných súdov, lebo jeho pôsobnosť nie je zahrnutá do výkonu súdnej moci tak, ako je to ustanovené v článku 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V dôsledku toho prerušenie disciplinárneho konania pred disciplinárnym súdom, podľa Ústavného súdu SR, nezakladá vznik oprávnenia na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR tak, ako to je upravené v Občianskom súdnom poriadku a v Trestnom poriadku. Vznik takéhoto oprávnenia sa viaže len na výslovný normatívny dôsledok prerušenia konania vyplývajúci zo zákona. Inak by podľa Ústavného súdu také oprávnenie mohol využívať každý orgán verejnej moci, prípadne záujmovej samosprávy, ak by rozhodoval o otázkach, v ktorých musí vyložiť a aplikovať všeobecne záväzný právny predpis.

Všeobecný zákaz retroaktivity je jednou zo základných zásad slovenského trestného práva a je na úrovni zásady prezumpcie neviny, upravenej v ustanovení § 2 ods. 2 Trestného poriadku, ale aj zásady „ne bis in idem“, upravenej v ustanovení § 11 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku.

Keďže na disciplinárne konanie sa pri poukázaní na ustanovenie § 150 ods. 2 zákona primerane vzťahujú ustanovenia Trestného poriadku, platia všetky právne závery a úvahy o zákaze retroaktivity aj na toto konanie. Odvolací disciplinárny senát v dôsledku toho považoval odvolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky za nedôvodné, a preto ho aké také zamietol.