Posudzovanie trestnosti činu - ZR XXIII/2004

I. Zmyslom zaradenia pojmu „trestnosť činu“, pod ktorým sa rozumejú všetky podmienky, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste, do ustanovenia § 16 ods. 1 Trestného zákona je určenie – podľa ktorého zákona (v prípade jeho zmien) sa má „trestnosť činu“ posúdiť. Z toho vyplýva, že toto ustanovenie má na zreteli zmeny Trestného zákona iba v období od spáchania činu do doby, keď sa o ňom rozhoduje. Ak teda o otázkach spadajúcich do rámca „trestnosti činu“ bolo už právoplatne rozhodnuté, možno tieto otázky opätovne posudzovať len v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Právoplatnosť rozhodnutia o trestnom čine (o vine a treste) bráni opätovnému posudzovaniu trestnosti činu podľa § 16 ods. 1 TZ.

II. Rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody sa stále dotýka trestu, ale už právoplatne uloženého, preto súd v rámci rozhodovania podľa § 331 Trestného poriadku nemôže znovu „rozhodovať o treste“ v zmysle pojmu „trestnosť činu“, preto sa ustanovenie § 16 ods. 1 Trestného zákona nevzťahuje na riešenie otázok súvisiacich s podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody.

III. Podmienky ustanovené v Trestnom zákone na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (§ 61, § 62) sa týkajú „výkonu trestu“.
Podľa čl. III, bodu 1 zákona č. 183/1999 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Trestný zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, tresty uložené pred 1. septembrom 1999 sa vykonajú, ak ďalej nie je ustanovené inak, podľa doterajších predpisov, z čoho a contrario vyplýva, že tresty uložené po 1. septembri 1999 sa vykonajú podľa neskorších predpisov, t. j. podľa Trestného zákona v znení jeho novely č. 183/1999 Z. z., účinnej od 1. septembra 1999, vrátane podmienok uvedených v § 62 ods. 1 Trestného zákona.