Pomer práva na ochranu osobnosti k právu na šírenie informácií. Neoprávnený zásah do osobnostných práv

V konkrétnom prípade je preto vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti (osobnej cti a dobrej povesti), a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany). Zároveň je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi. Takto je podľa názoru Ústavného súdu ČR nutné interpretovať aj právny názor Najvyššieho súdu ČR (porov. citovaný rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19. 7. 1995, Cdon 24/95), podľa ktorého "samo uverejnenie nepravdivého údaja, dotýkajúceho sa osobnosti fyzickej osoby, zakladá spravidla neoprávnený zásah do práva na ochranu jej osobnosti." To - v kontexte vyššie uvedených úvah - znamená, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti síce zásadne môže dôjsť aj objektívne, teda s vylúčením zavinenia narušiteľa práva, avšak každé zverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv; taký zásah je daný iba vtedy, (1.) ak existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť a (2.) ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti tolerovať nemožno.

Podľa názoru Ústavného súdu je nutné rešpektovať určité špecifiká bežnej periodickej tlače, určené pre informovanie najširšej verejnosti (na rozdiel napr. od publikácií odborných), ktorá v určitých prípadoch musí - predovšetkým s ohľadom na rozsah jednotlivých príspevkov a čitateľský záujem - pristupovať k určitým zjednodušeniam, a nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie (či skreslenie) musí nutne viesť k zásahu do osobnostných práv dotknutých osôb. Možno teda len ťažko trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a klásť tak na novinárov - vo svojich dôsledkoch - nesplniteľné nároky...

Spisová značka: I. ÚS 156/99
Forma rozhodnutia: Nález
Súd: Ústavný súd ČR
Dátum rozhodnutia: 8. 2. 2000
Oblasti práva:
Ústavné právo / Ľudské práva / Základné práva
Občianske právo / Občianske právo / Ochrana práv občana
Územná pôsobnosť: Česká republika
Zdroj: EPI Vybrané rozhodnutia ÚS ČR
Právny inštitút:
ochrana ľudských práv / sloboda prejavu
ochrana osobnosti



S-EPI, s.r.o. © 2010-2025, všetky práva vyhradené

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.